Ide o to, že s partnerom sme spolu rok. A nedokážeme sa spolu poriadne vykomunikovať. O niečom sa spolu bavíme, on mi názor odsúhlasí a za pár dní urobí presný opak a čuduje sa, že mi to vadí. A nechápe, že ide o tú komunikáciu, ktorú spolu vedieme a ktorá ťažko pokrivkáva. A keď sa na niečom spoločne dohodneme, že mi potom logicky vadí, keď to tak nie je. Riešime spolu bývanie a ďalšie dosť dôležitý veci. Ale on ma v poslednom čase z toho všetkého vynechal a čuduje sa, že mi príde akoby se mnou do budúcna už jednoducho nepočítal. Tvrdí, že to tak nie je, len že urobil v nejakých veciach finálne rozhodnutie sám. Áno chápem, ale mrzí mi, že neprišiel a aspoň to se mnou nepreberie.

Pritom sme spolu všetko od začiatku riešili. Ide mi o to, že sa kvôli tomu dosť hádame. A tým pádom nemám absolútne chuť na ďalšie veci ako je ponuka sexu, maznanie, hladenie. A som k nemu dosť odťažitá. Keďže čím viac hádok, tým viac sa od neho „odďaľujem.“ Než sme sa spolu začali hádať, tak som za ním prišla niekoľkokrát v pokoji to s ním prebrať. Čo ma trápi, prečo medzi nami viazne komunikácia. Vždy mi odpovedal, že je všetko v poriadku a zmení to. A nič sa nestalo. Keď mu poviem, že je za mňa vo vzťahu komunikácie naozaj dôležitá, aby fungovalo všetko ostatné, tak si stojí za tým, že pre neho to tak dôležité nie je. Že je pre neho dôležité maznanie. Pre mňa tiež.

Ale samozrejme keď funguje komunikácia, tak sa ľudia nehádajú, tým pádom sú v pohode a majú chuť na tieto ďalšie veci. A ja už neviem, ako mu mám vysvetliť, že kým sa nezmení, tak to jednoducho medzi nami bude zlé. Navyše nechápem, prečo mi vždy niečo odkýva a za pár dní urobí presný opak. Mňa to samozrejme raní a nepáči sa mi to. Ale neviem, čo s tým môžem robiť, keď on so mnou komunikovať absolútne nechce a asi si neuvedomuje, že je medzi nami niečo zle. Ale ja sa bojím, že s takou sa budeme musieť rozísť.